Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny.
Nesmie nám ho teda vyrvať, na tom svete žiadny.
I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete.
Boh je s nami: Kto proti nám, toho parom zmetie.

A nechže sa i nad nami, hrozná búrka vznesie.
Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie.
My stojíme stále pevne, ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!

(1834), autor: Samuel Tomášik

[: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo. :]
[: Ale blesky hromu, vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo. :]

[: Ešte jedle rastú, na krivánskej strane. :]
[: Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
a medzi nás stane. :]

[: Už Slovensko vstáva, putá si strháva. :]
[: Hej, rodina milá, hodina odbila,
žije matka Sláva. :]

(1844), autor: Janko Matúška

Keď zahrmia delá, orol zaveje,
za slobodu milú, kto krv vyleje,
pred ohnivým drakom, kto vlasť zacloní,
tomu moja pieseň, slávou zazvoní.

Kto si stojí v slove, čo priam zhŕkne svet,
komu nad statočnosťou, venca v nebi niet,
koho dar nezvedie, hrozba neskloní,
tomu moja pieseň, slávou zazvoní.

Pán Boh šľachetnosti, nebo vystavil,
večné on pre podlosť, peklo podpálil,
kto ctí pravdy božskej, Božské zákony,
tomu moja pieseň, slávou zazvoní.

(1848), autor: Karol Kuzmány

Veď moje srdce vie, keď oklame ho svet,
že zase k tebe len, vrátim sa späť.
Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší,
si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.
Sny mladosti, časom sa rozplynú,
ja k tebe lásku úprimnú, však navždy mám.

Len moje srdce vie, keď oklame ho svet,
že zase k tebe len, vrátim sa späť.
Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší,
si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.

Len teba mám!

Ja sľubujem vám hory rodné, nadišiel lásky čas.
Že moje srdce vždy a všade, spomínať bude vás.
Aj keď ma život zavolá, dovidenia národ môj,
ja zostávam vždy a všade, verný syn ľudu tvoj.
Slovenská rodná dedina, pod horami,
najkrajšia v svete jediná, domov drahý.
Ty's bola mojím životom, celučký čas,
odkiaľ dnes náhle odchádzam, vrátim sa zas.

Slovenská rodná dedina, pod horami,
si môjmu srdcu jediná, domov drahý.
Ty's bola mojím životom, celučký čas,
bez teba šťastia nenájdem, vrátim sa zas.
Bez teba šťastia v svete niet a ja vrátim sa zas.

Tam kde hora, Hronu život, dáva,
vyrástla si, vprostred zelené,
[: za tou horou, slnko zapadáva,
rodisko, ty moje, malebné. :]

Dedinku si, do spomienok, dávam,
strmé stráne, malé domčeky,
[: rodný chotár, stále v srdci, mávam
a budem, mať vždy až, na veky. :]

Keď som bola ešte veľmi, malička,
do srdca mi vštepovala, mamička:
[: Miluj si Slovensko, ten svoj rodný kraj,
v ďalekej cudzine, naň si spomínaj. :]

Keď ma osud, domovina, zavolá,
nezabudnem vtedy milé, tie slova.
[: Ako ten les šumel, vtáčky spievali,
keď som odchádzala, z rodnej dediny. :]

Zbohom otec, zbohom matka, sestra, brat,
zbohom aj ty najvernejší, kamarát.
[: Ja odchádzam v diaľku, viac sa nevrátim,
ja lásku domovskú, nikdy nestratím. :]

Keď som bola ešte celkom, maličká,
v srdci mojom zanechala, mamička:
[: Miluj si Slovensko, ten náš rodný kraj,
v ďalekej cudzine, naň si spomínaj. :]

Až ma osud, domoviny zavolá,
nezabudnem na mamičkine slová.
[: Jak ten les šumieval, vtáčky spievali,
keď som odchádzala, z rodnej dediny. :]

Zbohom otec, zbohom matka, sestra, brat,
zbohom aj môj najvernejší, kamarát.
[: Ja odchádzam ďalej, viac sa navrátim,
lásku k domovine, nikdy nestratím. :]

[: Odkážte, odpíšte, mojím kamarátom. :]
[: Že už nepôjdeme, že už nepôjdeme,
že už nepôjdeme, na fraj za dievčaťom. :]

[: Odkážte, odpíšte, tej mojej materi. :]
[: Že mi svadba stojí, že mi svadba stojí,
že mi svadba stojí, na Kráľovej holi. :]

[: Ešte som len chodil, už si zatvárala. :]
[: Už si si oblôčik, už si si oblôčik,
už si si oblôčik, zamurovať dala. :]

[: Talianske kanóny, to sú muzikanti. :]
[: Keď nám hrať začali, keď nám hrať začali,
keď nám hrať začali, všetci sme plakali. :]

[: Vitaj, milá vitaj, v tej talianskej zemi. :]
[: Ako si ma našla, ako si ma našla,
ako si ma našla, medzi kameňami. :]

[: Našla som ťa, našla, lebo som musela. :]
[: Lebo som na teba, lebo som na teba,
lebo som na teba, zabudnúť nemohla. :]

A pod lipkou a nad lipkou, iskierôčka.
Skadiaľ že si moja milá, frajerôčka?
[: Skadiaľ som, stadiaľ som, Slovenského rodu som,
duša moja. :]

Z tej jedličky, dve hrdličky, na tú lúčku.
Ja som Slovák, ty Slovenka, daj mi rúčku.
[: Rúčku ti podávam, tebe verná zostávam,
duša moja. :]

Keď sa Slovák od svej vlasti, odberal,
na Kriváni na tom vŕšku, zavolal.
[: Na Kriváni na tom, vŕšku ešte raz,
ozýva sa po doline smutný hlas. :]

Zbohom, zbohom ty Kriváne, vysoký,
či sa ešte uvidíme, cez roky.
[: Za rok za dva za tri, môjho trápenia,
či ťa ešte oči, moje uvidia. :]

Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
ja už musím ísť do sveta, vandrovať.
[: Za rok za dva až sa, vrátim na Kriváň,
vitaj, vitaj premilený rodný kraj. :]

Mňa mamička po slovensky, Otčenáš naučila,
pri slovenskom hrdom speve, k svojmu srdcu privila.
Pri slovenskom hrdom speve, k svojmu srdcu privila!

Košieľočka vyšívaná, za klobúčkom rozmarín,
aby každý v svete vedel, že som ja slovenský syn.
Aby každý v svete vedel, že som ja slovenský syn!

Hrdý som ja na Slovensko, na tú drahú otčinu,
ktorú vždycky budem ľúbiť, ako svoju rodinu.
Ktorú vždycky budem ľúbiť, ako svoju rodinu!

[: Hej, Slovák som od rodu, Slovenka ma mala. :]
Nad mojou kolískou, hore haj,
zástava mi viala, naozaj, naozaj.

[: Hej, zástava mi viala, trúby mi spievali. :]
Víťaz môjho otca, hore haj,
na vojnu volali, naozaj, naozaj.

[: Hej, leteli vojaci, Slovenského rodu. :]
Leteli, leteli, hore haj,
za svoju slobodu, naozaj, naozaj.

[: Hej, vraný koník otcov, sám sa vrátil z boja. :]
Zvädla mi od žiaľu, hore haj,
dobrá mati moja, naozaj, naozaj.

[: Hej, dobrá mati moja, odtrhnutá v kvete. :]
Zostal malý Slovák, hore haj,
sirotou na svete, naozaj, naozaj.

[: Hej, zahynie na lipky, samá haluz jedna. :]
A bez dobrých ľudí, hore haj,
ja sirota biedna, naozaj, naozaj.

[: Hej, nedala mne zhynúť, tá moja rodina. :]
Vzali si Slováci, hore haj,
sirotu za syna, naozaj, naozaj.

[: Hej, vzali si mňa vzali, za syna vlastného. :]
Zo mňa vychovali, hore haj,
Slováka švárneho, naozaj, naozaj.

[: Hej, Slováka švárneho, zo mňa vychovali. :]
Keď ma vychovali, hore haj,
na vojnu ma dali, naozaj, naozaj.

[: Hej, dali mne koníčka, bystrého do skoku. :]
Aj ostrú šabličku, hore haj,
ku ľavému boku, naozaj, naozaj.

[: Hej, koníčka mne dali, Tatárov naháňať. :]
A ostrú šabličku, hore haj,
hlavy o zem ráňať, naozaj, naozaj.

[: Hej, mne to tak pristálo, v tom ich jasnom šíku. :]
Ako v čate orlov, hore haj,
mladému orlíku, naozaj, naozaj.

[: Hej, nezomriem na slame, zomriem ja na koni. :]
Keď s koňa poletím, hore haj,
šabľa mi zazvoní, naozaj, naozaj.

[: Hej, šabľa mi zazvoní, trúba zaspieva mi. :]
Vykopú mi hrobček, hore haj,
Slováci šabľami, naozaj, naozaj.

[: Hej, aj v tom mojom hrobe, nocľah mi pripravia. :]
A na vrch hrobčeka, hore haj,
zástavu postavia, naozaj, naozaj.

[: Hej, zástavu postavia, svetu na znamenie. :]
Že tu víťaz Slovák, hore haj,
slávne vzal skončenie, naozaj, naozaj.

V teba verím Pane Bože Svätý! Slovensko je v mojom srdci!

(2009), autor: Krasoslav Kapetan